Novinky

Zaujímavosti

Krvavý pohľad planetárnej hmloviny Helix

Planetárna hmlovina Helix (NGC 7293) je najbližšou a najjasnejšou planetárnou hmlovinou na oblohe. Nájdeme ju v súhvezdí Vodnár približne 650 svetelných rokov od Zeme. V maľom ďalekohľade ju uvidíme ako hmlistý obláčik, na fotografiách z veľkých ďalekohľadov sa však ukáže v plnej kráse aj...
Celý článok

Infraďalekohľad VISTA oprašuje skryté hviezdy v súhvezdí Orion

Na tomto novom zábere, ktorý zachytáva hmlovinu M78, osvetľujú mladé modrobiele hviezdy svoje okolie, zatiaľ čo tie sotva zrodené len vykúkajú z červene žiariacich zárodočných kokónov kozmického prachu. Záber s bohatými detailami zachytáva oblasť s prebiehajúcim vývojom hviezd –...
Celý článok

Labutí tulipán

Jasná emisná oblasť na tomto teleskopickom zábere dozerá na región pozdĺž roviny našej Mliečnej dráhy smerom k súhvezdiu bohatému na hmloviny - súhvezdie Labuť (Cygnus). Populárne nazývaný ako hmlovina Tulipán, tento žiariaci oblak medzihviezdneho plynu a prachu nájdeme od roku 1959 aj v katalógu...
Celý článok

Dotrhané a vyhnané - najosamelejšie galaxie vesmíru

Kompaktné eliptické galaxie boli odjakživa veľkým hlavolamom. Vyzerajú ako galaxie vyzlečené donaha: ako keby normálna eliptická galaxia – ten druh, ktorý je nevýrazným zhlukom hviezd bez špirálovej štruktúry - mala všetky jej vonkajšie hviezdy odstránené, pričom zostane len hustý základ hviezd v...
Celý článok

Saturnove veľké biele škvrny súvisia s vodou

Približne raz za každý Saturnov rok – 29,5 našich pozemských rokov – sa vytvorí v atmosfére planéty tajomná veľká biela škvrna, ktorá dokáže zatieniť krásne prstence planéty. Tento obrázok ukazuje posledné vytvorenie škvrny, ktorá sa prejavila na severe planéty na konci roka 2010, a roztiahla...
Celý článok

Prečo je Merkúr taký tmavý?

Bezútešný povrch Merkúra bez atmosféry  je podobný povrchu Mesiaca, takže vedci už dlho pracujú na vysvetlení, prečo táto planéta odráža o toľko menej svetla ako náš lunárny spolupútnik. Predchádzajúce štúdie ukázali, že materiál roztrieštený na povrchu Merkúru prevažne z relatívne nedávnych...
Celý článok

Čierne diery a hviezdotvorný materiál

Predstavte si to ako slnečný vietor na steroidoch. Silné víchrice zo supermasívnych čiernych dier v stredoch galaxií môžu vystreľovať plyny a iné látky priamo von z galaxie, okrádajúc ju o suroviny potrebné na výrobu nových hviezd. Predtým astronómovia používali röntgenové ďalekohľady na...
Celý článok

Neďaleká galaxia ako okno do raného vesmíru

Neďaleká trpasličia galaxia dáva astronómom jedinečný pohľad na to, ako mohli prvé hviezdy a galaxie vo vesmíre vyzerať. Rané obdobie vesmíru bolo tvorený takmer výhradne z vodíka a hélia vytvorených krátko po Veľkom tresku. Všetky ostatné veci, ktoré máme dnes, boli vytvorené hviezdami spaľujúcimi...
Celý článok

Zatmenie Slnka 3/2015

Výnimočnosť zatmenia Jarná rovnodennosť v tomto roku pripadá na piatok 20. marca, keď krátko pred polnocou Slnko vystúpi nad nebeský rovník a začne kalendárna a astronomická jar. Zhodou okolností, práve v tento deň v dopoludňajších hodinách nastane zatmenie Slnka, ktoré bude na Slovensku viditeľné...
Celý článok

Obrovský oceán pod povrchom najväčšieho mesiaca Slnečnej sústavy

Najväčší mesiac slnečnej sústavy, Ganymedes, obiehajúci okolo planéty Jupiter, ukrýva podzemný oceán, ktorý obsahuje viac vody ako všetky oceány na Zemi. Vedci si boli už celkom istí existenciou oceánu, na základe hladkého ľadového povrchu Ganymeda-dôkazu o cyklickom objavovaní sa vody-a iných...
Celý článok

Astronómia

Messier 8 (Hmlovina Lagúna)

Hmlovina Lagúna (ozn. Messier 8 / M8, NGC 6523) je obrovský medzihviezdny oblak, kategorizovaný ako emisná hmlovina a oblasť H II, čo je oblasť s veľkým množstvom ionizovaného vodíka. Nachádza sa v súhvezdí Strelec. Bola objavená okolo roku 1654 (Giovanni Battista Hodierna). Je jednou z dvoch...
Celý článok

Messier 7

Messier 7 (ozn. M7, NGC 6475, zriedkavo Ptolemaiova hviezdokopa) je otvorená hviezdokopa v súhvezdí Škorpión. Patrí medzi najľahšie pozorovateľné hviezdokopy, keďže je najsevernejším objektom nočnej oblohy neďaleko "škorpiónieho chvosta". Bola objavená už v roku 130 (Klaudius Ptolemaios), ktorý ju...
Celý článok

Messier 6 (Motýlia hviezdokopa)

Messier 6 (ozn. M6, Hviezdokopa Motýľ, NGC 6405) je otvorená hviezdokopa v súhvezdí Škorpión. Jej názov pochádza z vágnej podobnosti s tvarom motýľa. Prvýkrát bola pozorovaná už v roku 1654 (Giovanni Battista Hodierna), katalogizovaná ako hviezdokopa však bola až v polovici 18. storočia Charlesom...
Celý článok

Messier 5

Messier 5 (ozn. M5, NGC 5904, GCI 34) je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v súhvezdí Hada. Bola objavená v roku 1702 (Gottfried Kirch). Často si ju amatérski astronómovia mýlia s vedľajšou, oveľa slabšie viditeľnou hviezdokopou Palomar 5. Hviezdokopa Messier 5 detail - Foto: ESA/Hubble &...
Celý článok

Messier 4

Messier 4 (ozn. M4, NGC 6121) je guľová hviezdokopa v súhvezdí Škorpión. Bola objavená v roku 1746 (Philippe Loys de Chéseaux). Bola prvou hviezdokopou, v ktorej boli rozoznané jednotlivé hviezdy. Je ju možné vidieť voľným okom i slabšími teleskopmi, keďže jej viditeľnosť (magnitúda) je na hodnote...
Celý článok

Messier 3

Messier 3 (ozn. M3, NGC 5272) je guľová hviezdokopa v severnom súhvezdí Poľovné psy. Bola objavená v roku 1764 (Charles Messier). Patrí medzi najpreskúmanejšie hviezdokopy, keďže sa v nej nachádza neobyčajne veľké množstvo premenných hviezd. Hviezdokopa Messier 3 - Foto: Adam Block/Mount Lemmon...
Celý článok

Messier 2

Messier 2 (ozn. M2; NGC 7089) je guľová hviezdokopa nachádzajúca sa v súhvezdí Vodnár, neďaleko hviezdy Beta Aquarii (Sadalsuud, Lucida Fortunae Fortunarum). Hviezdokopa bola objavená v roku 1746 (Jean-Dominique Maraldi) a patrí medzi najväčšie doposiaľ objavené guľové hviezdokopy. Maraldi ju...
Celý článok

Messier 1 (Krabia hmlovina)

Krabia hmlovina (ozn. M1, NGC 1952, Sh2-244, Taurus A) je pozostatok supernovy a zároveň hmlovina poháňaná pulzarovým vetrom v súhvezdí Býk. Bola objavená pravdepodobne už v 11. storočí čínskymi astronómami, avšak jej prvé oficiálne pozorovanie datujeme do roku 1731 (John Bevis). Krabia hmlovina...
Celý článok

Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitých súvislostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote.

Pozorovanie podstaty javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Okrem rozvíjania pozitívneho vzťahu k prírodným vedám sú prírodovedné poznatky interpretovaná aj ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva. V procese vzdelávania sa má žiakom sprostredkovať poznanie, že neexistujú bariéry medzi jednotlivými úrovňami organizácie prírody a odhaľovanie jej zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT.