Messier 1 (Krabia hmlovina)
Krabia hmlovina (ozn. M1, NGC 1952, Sh2-244, Taurus A) je pozostatok supernovy a zároveň hmlovina poháňaná pulzarovým vetrom v súhvezdí Býk. Bola objavená pravdepodobne už v 11. storočí čínskymi astronómami, avšak jej prvé oficiálne pozorovanie datujeme do roku 1731 (John Bevis).
Krabia hmlovina (Messier 1) - Foto: Hubble Space Telescope
OBRÁZOK V PLNOM ROZLÍŠENÍ
Jej viditeľnosť (magnitúda) sa pohybuje okolo čísla 8,4; takže na oblohe je približne rovnako jasná ako Saturnov najväčší mesiac Titan. Hoci ju nie je možné vidieť voľným okom, v dobrých podmienkach ju nie je problém pozorovať s triédrom, resp. so slabším teleskopom.
Krabia hmlovina pri pozorovaní zo Zeme - Foto: Rogelio Bernal Andreo (DeepSkyColors.com)
OBRÁZOK V PLNOM ROZLÍŠENÍ
Nachádza sa približne vo vzdialenosti 2 kiloparseky, t.j. 6500 svetelných rokov od Zeme. Jej priemer je 11 svetelných rokov a expanduje rýchlosťou 1500 kilometrov za sekundu. V jej strede sa nachádza pulzar Krab (PSR B0531+21) zaradený medzi relatívne mladé neutrónové hviezdy, pre ktoré je typická emisia širokého spektra žiarenia od gama lúčov až po rádiové vlny.
Pulzar Krab (PSR B0531+21) - Foto: NASA/Marshall X-Ray Astronomy
OBRÁZOK V PLNOM ROZLÍŠENÍ
V hmlovine sa vyskytuje špecifický fyzikálny jav Rayleigh-Taylorova nestabilita, ktorý hovorí o nestabilite rozhraní dvoch látok s rôznou hustotou, ku ktorej prichádza, keď ľahšia látka vytláča tú ťažšiu. Tento jav môžme v gravitačnom poli Zemi pozorovať pri zmiešaní oleja s vodou, pri hríbových mrakoch sprevádzajúcich výbuchy sopiek a výbuchy jadrových bômb, takisto v plazmových reaktoroch a vo vesmíre práve po výbuchoch supernov.
Vznik Rayleigh-Taylorovej nestability prienikom ľahšej látky do ťažšej spolu s formáciou Kelvin-Heimholtzovej nestability a následná tvorba "hríbového" efektu.
Zdroj: Shengtai Li, Hui Li
Pre viac informácií: Krabia hmlovina; Pulzar Krab; Rayleigh-Taylorova nestabilita; Kelvin-Heimholtzova nestabilita
Marián Krajčovič