Exkurzia do CERNu 2015
18. júna 2015 sme sa spolu s Piaristami z Trenčína a Prievidze zúčasnili 4-dňovej exkurzie v najväčšom vedeckom stredisku na svete - v CERNe. Večer 18. júna sme odcestovali v sprievode piatich Piaristov z Prievidze a obrovského množstva Piaristov aj Nepiaristov z Trenčína do Švajčiarska. Na tejto dlhej a únavnej večernej ceste sme však mali ešte jednu veľkú zastávku - švajčiarske centrum vedy Technorama ktorá sa nachádza v meste Winterthur.
Do Winterthuru sme zavítali ráno 7:30 nasledujúceho dňa. Keďže sa Technorama otvára pravidelne až o 9:00, mali sme dostatok času prejsť sa po okolí Winterthuru. Napriek tomu, že to bolo 6. najväčšie mesto Švajčiarska, videli sme len niekoľko domov a zopár poľnohospodárskych dvorov. Po zaujímavej "prehliadke mesta" sa nám podarilo vybaviť WC (pre zamestnancov Technoramy ešte pred otvorením) a tak sme si mohli aspoň umyť zuby. V Technorame sme strávili plánovaných 8 hodín. Napriek tomu, že sa to zdá veľa, čas uplynul veľmi rýchlo. Technorama neponúka len vysvetlenia rôznych vedeckých pokusov, núti nás zamyslieť sa nad nimi popri tom, ako si ich sami skúšame a testujeme. Na troch fyzikálnych poschodiach sa nachádzali pokusy, z ktorých väčšinu som nepokladal za skutočne zrealizovateľnú. Či už to boli tornáda (vodné a aj vzdušné), sopky, zemetrasenia, fyzikálne zákony alebo klasické optické klamy. Najviac času sme však strávili pri tzv. "Mind Game". Existuje azda niečo lepšie ako preteky v tom, kto vie lepšie relaxovať?
Po náročnom dni vo Winterthure sme sa opäť vrátili do autobusu a ďalších 10 hodín sme precestovali. Večer sme sa konečne dostali do Ženevy. Bývali sme v malom, letiskovom hoteli, ktorý sa síce nachádzal v aglomerácií Ženevy, ale patril už na územie Francúzska. Izby boli fajn aj keď veľmi malé.
Hneď ďalší deň, skoro ráno sme vycestovali na hlavnú časť exkurzie, do CERNu (European Organization for Nuclear Research). Cesta trvala pol hodinu a medzitým nám náš sprievodca rozprával rôzne príhody z CERNu. Po príchode sme mali hodinovú prednášku od Slováka, ktorý "pracuje" v CERNe. Dozvedeli sme sa všetko základné o kvarkoch, teórií všetkého, CERNe, ale aj ako sa dostať do CERNu. S mierným meškaním sme pokračovali na exkurziu do jedného zo 4 detektorov ktoré ležia na LHC (Large Hadron Collider), CMS (Compact Muon Solenoid). Rozdelili sme sa na 3 skupiny kedže nás bolo príliš veľa. Našu skupinu viedol ruský vedec, Alexander. Myslím, že pre všetkých z nás bol neopakovateľným zážitkom. Naneštastie, keďže sa LHC spustilo pred pár mesiacmi, nemohli sme sa dostať do všetkých priestoroch CMS.
Po ukončení návštevy CMS sme sa s ešte väčším časovím sklzom presunuli do reštaurácie CERNu. Ako správna švajčiarska reštaurácia mala, samozrejme, vysoké ceny na všetko, čo sa dalo kúpiť. Pri odchode sme sa ešte zastavili v suveníroch, kde sme si kúpili niekoľko "hmotných spomienok" na tento neopakovateľný zážitok.
Pokračovali sme exkurziou Paláca národov s časovým sklzom väčším ako jedna hodina. Naštastie sa však všetko podarilo zariadiť a aj cez detektor kovov sme prešli skoro bez "pípnutia". Návšteva Paláca národov bola úžasná a to vďaka skvelej sprievodkyni.
Potom sme sa presunuli do historického centra Ženevy. Tu sme mali hodinový rozchod na vybavenie posledných darčekov a suvenírov. Naneštastie sa nám nepodarilo zhliadnuť dominantu mesta, fontánu Jet D´eau, ktorá už v tom čase bola vypnutá. Pokračovali sme historickými uličkami Ženevy až ku katedrále Sv. Petra, odkiaľ sme sa presunuli k pamätníku venovanému dejateľom reformačného hnutia, k tzv. Reformation Wall. K večeru sme ešte ako správny Piaristi mali svätú omšu na basketballovom ihrisku, pričom piknikový stôl poslúžil ako vynikajúci oltár.
Na ceste domov sme sa ešte zastavili v syrárni Broc a čokoládovni Nestlé, prvej automatizovanej továrni na výrobu čokolády. Obe prehliadky boli formou automatickej čítačky a videli sme technické rozdiely medzi klasickou továrňou na Slovensku a tými v Švajčiarsku. Pri oboch prehliadkach sme mali možnosť ochutnať výrobky a utratiť posledné franky pred cestou domov. V závere sa s nami ešte rozlúčila nádherná panoráma Ženevského jazera.
Erik Báleš